niečo ako blog

Maľovať som začal z recesie. Presťahovali sme sa a to bola chvíľa, kedy som rozhodol zbaviť sa chabých papierových reprodukcií na stene. Reakciou rodiny bolo, že "tak si tam môžem namaľovať detského koníka".

Postupne som pri tom začal objavovať, že pri maľovaní potrebujem zvládnuť nejakú techniku, (ktorá je niekedy až alchýmiou), že je pri tom dobré použiť aj trochu intelektu (aj keď niekedy náhoda zmení ďaľší vývoj obrazu), že maľovanie môže mať aj svoj duchovný rozmer (dá sa prijímať duchovné bez toho, že by ste niečo dávali aj von?)
A tak som zistil, že maľovanie je pre mňa popri prírode, hudbe a knihách, aj terapia pri práci.